Nie je azda dôležité, že nevieme počet a mená tých, ktorých nám evanjelista Matúš predstavuje ako zástupcov nežidovských krajín, ktorí hľadali Mesiáša. Pravdou je, že nielen u Hebrejov, ale aj mimo nich bola túžba po Bohu, ktorý bol odlišný od božstiev starého sveta.
Boh sa zjavuje a napĺňa túžby všetkých. Jeho epifánia – zjavenie je také jednoduché, že sa nechce ani veriť. Predstavuje sa spôsobom nám blízkym: v ľudskej prirodzenosti, ako Dieťa. Tým umožňuje všetkým prísť k nemu, ako to neskoršie vyjadruje slovami: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. (Mt 25, 40).
To znamená, že Ježiš nechce, aby sme v úcte k nemu stuhli. Treba si úprimne priznať: my veľmi často odsúvame Ježiša do kostolov, kde si ho tak alebo onak uctíme, ale kam okrem nás nechodí nikto. A predsa on, novonarodený Mesiáš, opustil Boží trón, aby bol s nami v každodenných starostiach všedného života.