Mali by sme si ozrejmiť, čo očakávame v príchode Dieťaťa – alebo koho v ňom čakáme.
Obraz Boha ako starého muža s dlhými vlasmi a veľkou bradou je už prekonaný. Možno však vidíme v Bohu policajta, ktorý vždy presne kontroluje, či sme niečo zlé neurobili. Možno nám je bližší obraz Boha v podobe automatu, ktorého pozývame na naše akcie a ktorého by sme možno prijali za spoločníka našej firmy, ak by vedel byť solventný a za naše občasné prejavy kresťanského života ponúkol protihodnotu.
Možno je to Boh, ktorý „hasí“ za nás všetky nepríjemnosti, ktoré sme ľahostajnosťou a nesprávnym počínaním spôsobili. Možno je to v našej predstave „príležitostný Boh“, ktorého potrebujeme pri určitom náboženskom úkone.
Možno žije v našej predstave Boh „kdesi hore“, ktorý má celkom iné starosti a radosti, ako sa zaujímať o človeka a jeho problémy.
Na ktorého boha teda čakáme? A čakáme vôbec?