Dnešné evanjelium nám dáva možnosť nazrieť na moc Božieho milosrdenstva a lásky. Keď Ježiš pri studni stretáva Samaritánku, odhaľuje jej minulosť: mala piatich manželov a teraz žije s mužom mimo manželského zväzku. Ale nerobí to preto, aby ju odsúdil alebo aby v nej vyvolal pocit viny. Skôr používa tieto dôverné informácie z jej života na to, aby jej ukázal, kým je.
Ježiš chce dokázať žene, že nie je len Žid (Jn 4, 9), nie je len veľký muž, ako bol Jakub (4, 12), nie je len prorok (4, 19). On je Mesiáš a Spasiteľ sveta (4, 29. 42). Chce jej ukázať, že nič z toho, čo urobila, mu nemôže zabrániť, aby jej ponúkol vodu života.
Aký nádherný obraz sviatosti zmierenia! Táto žena prišla k Ježišovi a sama si nebola vedomá, aké bremeno nesie, aká je smädná a osamelá, ale odchádzala od neho nadšená a naplnená. Vedela, že jej hriechy sú odpustené a jej vina odstránená. Ochutnala živú vodu Ježišovho milosrdenstva a jej život sa zmenil. A čo viac, nenechala si radostnú zvesť iba pre seba. Vrátila sa do dediny a vyzvala ostatných, aby išli a stretli sa s Ježišom.
Presne na to je sviatosť zmierenia. Je na to, aby sme prišli k Ježišovi a dovolili mu vyslobodiť nás. Je na to, aby sme Ježišovi dovolili vyniesť naše hriechy na svetlo a zmyť ich. Je zakúsením Božieho milosrdenstva, ktoré nesmierne presahuje naše očakávania a natoľko nás premieňa, že sa chceme oň podeliť s každým, s kým sa stretneme.
Všetci potrebujeme milosť sviatosti zmierenia. Všetci sa potrebujeme stretnúť s Ježišom a zakúsiť jeho nekonečné milosrdenstvo. Nezávisle od toho, aký ťažký je náš hriech - cudzoložstvo, potrat alebo dokonca vražda -, vedzme, že Ježiš na nás čaká pri studni, pripravený dať nám vodu života. Skutočne neexistuje neospravedlniteľný prečin!
Pane Ježišu, potrebujem tvoju živú vodu. Príď a naplň ma svojím milosrdenstvom.