Mulláh Nasredin sedel v čajovni. Prišiel sa s ním trocha porozprávať jeden sused. „Chcem sa oženiť a som veľmi rozrušený. Ty si nikdy nemyslel na ženbu?“
„Ale myslel. Keď som bol mladý, veľmi som po tom túžil. Chcel som si nájsť dokonalú ženu, a tak som sa vydal na cesty, až som prišiel do Damasku. Tam som sa stretol s krásnou, pôvabnou a slušnou ženou. Bola veľmi zbožná, ale nepoznala svet. A tak som šiel ďalej, až do Isphahanu. Tam som sa stretol so ženou, ktorá bola aj zbožná, aj svetaznalá, pekná po každej stránke, ale nevedeli sme sa porozprávať. Nakoniec som sa vybral do Káhiry. Tam som ju konečne našiel. Bola hlboko veriaca, pôvabná, pekná po každej stránke, cítila sa doma vo svete i v tom, čo ho presahuje. Cítil som, že som našiel dokonalú manželku.“
Priateľ ho prerušil a spýtal sa: „Tak prečo si sa s ňou neoženil?“
„Ach,“ povedal Nasredin a pokýval hlavou, „aj ona hľadala dokonalého manžela.“
Milovať znamená prijať druhého takého, aký je, s jeho inakosťou i chybami, a nie ako kópiu nejakého nášho hlúpeho sna. Dokonalý manžel je manžel, ktorý nehľadá dokonalú manželku.