Liturgia - je gr. slovo a znamená verejný úkon. Ak ide o cirkevnú oblasť, znamená liturgia, ako bohoslužba. Kristus, večný Veľkňaz, pokračuje vo svojej kňazskej úlohe prostredníctvom kňazov, ktorí majú účasť na jeho kňazstve. Do jeho účasti sú zapojení aj ostatní veriaci, ktorý sa prijatím krstu podieľajú na všeobecnom kňazstve. Cieľom liturgie je oslava Boha a posvätenie človeka.
V liturgii sa stretávame s:
- posvätnými vecami - voda, oheň, večné svetlo, kadidlo.
- posvätnými znakmi – kľačanie, úklony, liturgický bozk, rozopnutie rúk, prežehnanie, požehnanie, státie, posvätné ticho.
Liturgické predmety – sú také, ktoré používame pri bohoslužobných úkonoch.
- predmety bývajú požehnané alebo posvätené - kalich, paténa, ciborium, monštrancia, nádobky na sväté oleje, kadidelnica, svätenička
- k liturgickým predmetom patria aj liturgické knihy – Misál, Lekcionár, Pontifikál –obradová kniha pre biskupa, Liturgia hodín – kňazská modlitebná kniha.
- Posvätné rúcha
Liturgické farby -
Biela - na sviatky Pána, Panny Márie a svätých, ktorí neboli mučeníkmi
Červená - sviatky Umučenia Pána, na sviatok Ducha Svätého a sviatky mučeníkov
Zelená - na nedele a feriálne dni obdobia cez rok
Fialová - znak kajúcnosti a pokánia, používa sa v pôste, advente, při omši za zosnulých
Ružová - možno použiť dvakrát do roka na III. adventnú nedeľu a IV. pôstnu nedeľu
Zlatá - nahrádza všetky spomínané farby.
Posvätné miesta-
Chrám- je domom Božím a zároveň domom božieho ľudu. Centrom chrámu je svätyňa - v ktorej je oltár, bohostánok, kde sa uchováva sviatosť oltárna, sedes – predsednícke miesto pre kňaza, ambona – miesto, odkiaľ sa hlása Božie slovo.
Chrámová loď - v nej býva krstiteľnica - ako prameň zrodenia pre nebo. Spovedelnica – kde nás Pán Ježíš znova prijíma za svojich.
Sakristia - miesto, kde sa kňaz pripravuje na slávenie sv. omše a kde sa uchovávajú bohoslužobné predmety.
Liturgia sa vykonáva v čase, ktorým je liturgický rok. Základom liturgického roka je nedeľa, deň Pánov, lebo vtedy si pripomíname Kristovo vzkriesenie.
Liturgický rok
Adventné obdobie – má štyri nedele, je časom radostného očakávania narodenia Pána. V advente slávime sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. decembra)
Vianočne obdobie - začína sa v predvečer Narodenia Pána a končí nedeľou po sviatku Zjavenia Pána. Vo vianočnej oktáve sa slávia nedeľa sv. Rodiny, sv. Štefana – prvého mučeníka, sv. Jána apošt. a sv. Neviniatok - mučeníkov. 6. januára slávime sviatok Zjavenia Pána (Troch kráľov). S ich spomienkou je spojený obrad posviacky príbytkov. V nedeľu po sviatku Zjavenia Pána slávi sa nedeľa Krstu Pána.
Obdobie cez rok - začína sa pondelkom po nedeli Krstu Pána a trvá do utorka pred Popolcovou stredou. Potom, po (pôstnom a veľkonočnom období), pokračuje pondelkom po nedeli Zoslania Ducha Svätého a končí v sobotu pred 1.adventnou nedeľou. Obdobie cez rok má 34 alebo 33 nedieľ. Posledná nedeľa je vždy nedeľou Krista Kráľa.
Cirkev počas cirkevného roka slávi : prikázané sviatky Pána
prikázané sviatky Panny Márie
prikázané sviatky svätých
Prikázané sviatky Pána - Narodenie Pána – 25. decembra
- Zjavenie Pána- 6. január
- Nanebovstúpenie Pána – 40. deň po Zmŕtvychvstaní Pána
- Najsvätejšieho Kristovho tela a Krvi - Božie telo.
Prikázané sviatky Panny Márie - Nepoškvrnené počatie Panny Márie – 8. decembra
- Slávnosť svätej Bohorodičky Márie – 1. januára
- Nanebovzatie Panny Márie – 15. augusta
Prikázané sviatky svätých - slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla - 29. jún
- slávnosť Všetkých svätých – 1. novembra
Pôstné obdobie začína Popolcovou stredou. Cirkev vyzýva ľud k pokániu, pričom je nám vzorom 40. dňový pôst Pána Ježiša na púští.
Na Popolcovú stredu požehnáva Cirkev popol, z ratolesti posvätených na kvetnú nedeľu minulého roku a poznačí ním čelá veriacich v podobe kríža, pripomínajúc výzvu na pokánie
“Kajajte sa a verte evanjeliu.“ alebo pripomínajúc pominuteľnosť: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš.“
Pôstne obdobie má 6. nedieľ, z ktorých šiesta sa nazýva Kvetnou nedeľou – zároveň Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Pri sv. omši počúvame Pašie.
Veľkonočné trídium – nás prenáša do udalosti večeradla a Golgoty.
Zelený štvrtok - ustanovenie Sviatosti oltárnej. V ten deň sa dopoludnia slávi sv. omša v katedrálnych chrámoch s diecéznym biskupom, pri ktorom obnovujú kňazské sľuby všetci kňazi a zároveň biskup svätí oleje: olej nemocných, olej krstencov, krizmu (olej pri vysluhovaní sviatosti krstu, birmovania a sv. kňazstva). Večernou slávnosťou sv. omšou Zeleného štvrtku začína veľkonočné tridium – sv. omšou Pánovej večere.
Veľký piatok - jediný deň, kedy sa neslúži sv. omša. Obrady umučenia Pána. Jadrom veľkopiatočného obradu je poklona krížu.
Biela Sobota - cirkev oslavuje Krista - Víťaza nad smrťou. Obrady začínajú po západe slnka. Obrady pozostávajú z požehnania nového ohňa, veľkonočnej sviece (paškála), z bohoslužby slova, z požehnania krstnej vody, obnovenie krstných sľubov a slávnostnej eucharistickej liturgie .
Veľkonočné obdobie - trvá 50 dní a končí nedeľou Zoslania Ducha sv. Prvých osem dní tvorí veľkonočnú oktávu. Na 40. deň po Veľkej noci sa slávi Nanebovstúpenie Pána. O 10 dní zoslanie Ducha Sv. (Turíce) – záverečný sviatok veľkonočného obdobia.