Pred nebeskú bránu raz prišla jedna dobrá kresťanka. Bola celá vyľakaná. Svätý Peter ju srdečne privítal. Snažil sa ju upokojiť, ale vážnym hlasom jej povedal: „Ten, kto chce vstúpiť do neba, musí mať sto bodov.“
Dobrá žena teda začala vypočítavať: „Celý život som bola verná môjmu manželovi. Kresťansky som vychovávala svoje deti. Nepodarilo sa mi to úplne, ale robila som, čo som mohla. Bola som dobrovoľníčkou pre misie a pomáhala som charite. Vždy som sa snažila pomáhať blížnym, najmä farárovi a mojim susedom...“
Keď prestala, aby sa nadýchla, svätý Peter jej povedal: „Dva a pol bodu.“
Pre ženu to bolo ako úder do brucha. Pokračovala teda ďalej: „A... Ach áno! Pomáhala som rodičom v starobe. Odpustila som sestre, ktorá so mnou bojovala o dedičstvo... A... Áno! Každú nedeľu, okrem dní po pôrodoch, som bola na svätej omši. Taktiež som sa zúčastňovala pobožností a modlitieb v pôstnom období... Vždy som sa modlila... A v máji aj ruženec...“
Svätý Peter odvetil: „To máme tri body.“
Žena nešťastne zmĺkla. Ako by som mohla napočítať sto bodov? Povedala to podstatné a už si na nič nevedela spomenúť. So slzami v očiach rozochveným hlasom povedala: „Ak je to tak, môžem počítať už len s Božím milosrdenstvom!...“
„Sto bodov!“ zvolal svätý Peter.
„Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.“