Piate Božie prikázanie: Nezabiješ!

Piaty Boží príkaz  nám hovorí o ľudskom živote. Inak povedané: Máme povinnosť sa starať o svoj i cudzí život. Ide o život duševnýtelesný. Je zaujímavé, že mnohým veciam venujeme pozornosť, hoci vieme, že sa musíme s nimi skôr či neskôr rozlúčiť. Avšak o dušu, ktorá trvá večne sa neraz nepochopiteľne málo staráme. Je to najcennejšie, čo človek má! Aby sme si túto skutočnosť lepšie uvedomili, spomeňme si, čo o tom hovorí Ježiš: „Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?“ Poučný je výkrik anglického kráľa Henricha VIII. na smrteľnej posteli: „Stratil som všetko, korunu, život, i dušu.“ Zdanlivo najbohatší človek na prahu večnosti sa cítil ako najväčší žobrák. Aj dnešným mnohým pochabým slávnym ľuďom možno pripomenúť poučný výrok sv. Písma: „Sláva, poľná tráva. Dnes je zelená, zajtra uschne.“

            Prvou starosťou duše je, aby nebola znečistená nejakou nízkosťou, nejakým ťažkým hriechom.: svätokrádežou, neverou, klamstvom, pomstychtivosťou, nemravnosťou... Z toho vyplýva, že je často potrebné s pomocou svedomia si prehliadať udalosti života.

            Po druhé – musíme sa starať o rozvoj duševných schopnosti: rozumvôľu.


1. Rozum je ako veľká špongia, ktorá je schopná prijať množstvo informácií.

  • sú to vedomosti, ktoré sú nevyhnutné, aby sme vedeli, prečo žijeme – teda náboženské.
  • odborné vedomosti - majú vekom pribúdať
  • užitočné vedomosti (cudzie jazyky).
  • príjemné vedomosti (čítanie kníh, šport, hra na hudobný nástroj,záľuby)

 

2. Vôľa - je potrebné sa o ňu starať. V našom živote má takú úlohu ako plynový pedál v aute. Ženie nás dopredu. Ako možno dosiahnuť pevnú vôľu? Tréningom – opakovaním. Starať sa o svoju vôľu znamená starať sa o jej silu a pohotovosť.

 

Teraz si povieme, ako sa máme starať o svoj telesný život, alebo inak povedané o svoje telesné zdravie:

  • poskytovať telu primeraný pokrm a nápoj
  • poskytovať telu  slušný a primeraný oblek
  • poskytovať telu zdravý byt
  • poskytovať telu zaslúžený odpočinok

a, ak, telu dávame viac, potom pánom nášho „ja“ sa stáva nie rozum, ale žalúdok a žalúdok je nenásytný.  Alkohol-nebezpečenstvo.

b, oblek má trojakú funkciu(zdravotnú, etickú-morálnu, estetickú) Inak sa obliekame v lete, zime, v daždi. Svojim oblečením nemáme pohoršovať, vyzývavo sa obliekať. Spôsobom obliekania sa zaoberá móda, rieši súlad.

c, máme sa starať o zdravé bývanie, kde je poriadok. Byt je obrazom našej duše (vkus),

d, dbať na primeraný odpočinok

 

  1. Vražda – úmysel druhému zobrať život. Je to do neba volajúci hriech. Vraždí sa zo sebeckých dôvodov. Patrí tu aj abort-vražda nenarodeného dieťaťa, eutanázia – skracovanie života.
  2. Samovražda je prejav zúfalstva. Človek stráca nádej, preto si berie život. Život sme si nedali, nemáme právo si ho vziať. Je to veľký hriech. Vystavujeme sa nebezpečenstvu večného zatratenia. Niekedy sa to môže stať z pomätenosti. Nemáme odsudzovať týchto ľudí, ale rozmýšľať, čo bolo príčinou, aby sme sa poučili.
  3. Zabitie – je to neúmyselná vražda.  Úmysel nie je, ale efekt (koniec) je ten istý. Prichádza zo zanedbania dôležitej povinnosti... (smrť následkom alkoholu za volantom, zanedbanie bezpečnosti, vystavovanie sa nebezpečenstvu – adrenalinové športy, zábavy...)
  4. Niekedy je povinnosť dať život(obetovať) za druhých. – keď  ide o vyššie dobro(vieru),vyžaduje si to láska k blížnemu(záchrana života), vyžaduje to povolanie (kňaza, lekára, vojaka).

Máme sa starať o svoj charakter, napomínať rozumne svojho blížneho. Aj neláskavé napomenutie môže byť hriechom. Dobrá rada nad zlato. Naše povinnosti voči blížnym sú: napomínať, poučovať, radiť, byť príkladom, tešiť, modliť sa!

 

1. Čo je obsahom 5. Božieho prikázania?

2.Aký život rozoznávame v človeku ?

  1. Ako sa máme starať o telesné zdravie?
  2. Akú funkciu má odev a kedy sa obliekaním previníme?
  3. Čo je to vražda, samovražda, abort, eutanázia?
  4. Ako máme dbať o svojich blížnych?