Pokúsme sa spoločne pouvažovať nad odkazom Pôstneho obdobia.
Z liturgie Popolcovej stredy zaznieva jednoznačná výzva: stať sa skutočným kresťanom. Sme kresťanmi, a predsa je pre nás dôležité slovo „stať sa“.
Byť kresťanom je dar a úloha, ako to vyjadruje sv. Pavol (porov. Flp 3, 12-14). Evanjelium nám na to ponúka tri osvedčené podnety: modlitbu, pôst a almužnu (porov. Mt 6, 1-8). Modlitba je hľadanie Božej blízkosti. Pôst je uvedomenie si vlastnej slobody. Môžem dať svojmu životu smer, je v mojich možnostiach chrániť sa toho, čo je zlé a škodlivé. Dávať almužnu je viac ako otváranie peňaženky, ide skôr o ochotu znížiť sa na úroveň biedy človeka a sveta.
Ježiš nás pozýva, aby sme modlitbou, pôstom a almužnou menili a obohacovali svoj život. Ježišove slová o pravej modlitbe, pôste a dávaní almužny končia sa prísľubom večnej odmeny od Boha. Boh nechce, aby naše úsilie o posväcovanie bolo len vonkajšie, veď on vidí aj do nášho srdca.
Boh vidí všetko, i to, čo je skryté, a praje si, aby všetky dobré skutky, každé úsilie o nasledovanie Ježiša, každá forma zbožnosti boli motivované túžbou byť blízko neho.
Popolcovou stredou sa začína charakteristický čas na konanie dobra, obdobie, keď by sme mali viac ako inokedy konať dobro. Všetky dobré skutky konané v Ježišovom duchu nás približujú k Bohu. Ono „stať sa kresťanom“ tak umožní prechod do „byť kresťanom“.
Mnohí ľudia, nazvime ich svätcami, idú bližšie k stredu, dovnútra, lebo sa chcú priblížiť k Bohu. Do akej miery sa približujú k Bohu, do takej miery sa približujú k sebe navzájom. A nakoľko sa my približujeme navzájom, natoľko sa približujeme k Bohu.
A to je pravým cieľom a zmyslom celého Pôstneho obdobia – dostať sa čo do najväčšej Božej blízkosti.