„Najmilší Ježiš, priateľ čistých dietok,
verím, že si prítomný tu na oltári v bielej hostii, že sa na mňa dívaš a tešíš sa zo mňa, lebo miluješ dobré dietky. Najdrahší Ježiš, Ty sa teraz chystáš ku mne. Ja Ťa s radosťou čakám a viem, že ma raz zavedieš do Tvojho krásneho neba, aby ma nikto nemohol od Teba odtrhnúť!“
Sú míľniky v živote človeka, ktoré zanechajú nezabudnuteľné spomienky na duši, zohrejú naše srdcia a pomáhajú aj pri prekonávaní prekážok a ťažkostí každodenného života.
Prvé sväté prijímanie takým míľnikom bezpochyby je. Je to krásny a vzácny deň s nezabudnuteľnou atmosférou, ktorý s radosťou očakávajú nielen deti, ale aj ich rodičia, starí rodiča, krstní rodičia a vlastne celé rodiny. Takýmto dňom sa pre prvoprijímajúce deti v kostole Mena Panny Márie v Ruskove stal 19-ty máj 2013.
Dojímavý bol už samotný začiatok slávnostnej svätej omše, keď do kostola, krásne vyzdobeného nádhernými kvetmi, stužkami a krstnými košieľkami, na čom mali veľkú zásluhu hlavne rodičia prvoprijímajúcich detí, veľmi dôstojne vošiel sprievod detí odetých do nádherných bielych slávnostných rúch, na čele s krížom, miništrantmi, s pánom farárom a s pánom kaplánom. Pán kaplán v homílii s vrúcnosťou a láskou hovoril do sŕdc detí, ich rodičov i ostatných prítomných a apeloval na nich, aby si aj po skončení tejto slávnosti zachovali svoje čisté srdiečka, ktorých sa práve v tento deň dôverne dotkol Duch Svätý. Týmto dňom sa nič nekončí, ale naopak, začína sa život s Pánom Ježišom, ktorého sa práve chystali deti v Eucharistii prijať, aby precítili jeho lásku a aby tejto láske zostali verné po celý život. Jeho slová určite padli do úrodnej pôdy. Mnohí ľudia si od dojatia počas kázne utierali oči.
Prvoprijímajúce deti na záver vyjadrili svoju vďaku rodičom tak, že im podarovali bielu ružičku, čím chceli vyjadriť vďaku za svoj život, ich lásku, starostlivosť a výchovu.
Úprimne sa poďakovali aj pánovi farárovi a pánovi kaplánovi, ktorý ich pripravoval celý rok na tento veľký deň nielen počas hodín náboženskej výchovy, ale aj na “stretkách“. Veľká vďaka patrí aj „našej Darinke“, ako ju deti nazývajú, ktorá najviac prispela ku príprave a priebehu tejto krásnej a dojímavej slávnosti.
Všetci si úprimne želáme, aby každá cesta týchto prvoprijímajúcich dietok za Pánom Ježišom bola vždy plná nadšenia a očakávania, tak ako v deň ich prvého svätého prijímania.
Ešte raz o slávnosti prvého svätého prijímania
Presne pred týždňom sme spolu s našimi deťmi prežívali slávnosť ich prvého svätého prijímania. Krátko po slávnosti sme využili príležitosť a zistili sme, aké mali dojmy z dňa, keď prvýkrát prijali Krista prítomného v Eucharistii. Ako? Požiadali sme ich o odpovede na tieto dve otázky:
- Čo bolo najkrajšie na slávnosti prvého sv. prijímania?
- Aký najkrajší dar si dostal?
No a odpovede boli skutočne prekvapivé... Posúďte sami:
- zblížila som sa s Ježišom; hostia; že som mohol prijať Pána Ježiša; hostia; najkrajšie bolo, že som prijal Ježiša Krista; hostia; svätá omša, keď sme niesli kytice pani učiteľke, p. farárovi a kaplánovi; že som prijala prvýkrát hostiu; svätá omša; že som po 1. krát prijala Telo Kristovo; že sme prijali do svojho srdca Ježiša; spoznal som Ježiša; že k nám prišla krstná a že som sa stretla s Bohom a Ježišom
- prijala som Ježiša do srdca; dostal som hodinky; torty, peniaze, dezerty; Telo a Krv Pána Ježiša; tablet; hostiu; Grázlik Gabo - Superstar; korčule, kytice; Ježiša; torta; tablet; hostiu; porcelánový anjelik
Krásne, však... Už len podotýkame, že sa pod odpovede nemuseli podpisovať, a tak je viac ako pravdepodobné, že odpovedali naozaj úprimne. Veríme, že im to vydrží čo najdlhšie – teda až do neba.
S kým sme to teda prežívali slávnosť prvého svätého prijímania?
Ema Vitézová
Patrik Dutko
Lukáš Sedlák
Dominik Ferenc
Lukáš Lacko
Radka Dzurová
Adam Dzuro
Miroslava Renčíková
Lívia Šusterová
Anna Hájniková
Jing Xia
Daniela Marcinová
Dávid Kovaľ
Tomáš Ovčarik
Peter Mikloš
Michal Olšinár